Naše končiny poznajú tento zlatistý dar slnka už niekoľko storočí. Do Európy boli slnečnice privezené z Ameriky počas objavných plavieb, no ich široké využitie v potravinárstve a rôznych druhoch priemyslu naštartovala až technologizácia procesu výroby slnečnicového oleja, ktorá bola patentovaná v prvej polovici 18. storočia. Slnečnicový olej sa odvtedy najmä v strednej a severnej Európe teší svojmu dominantnému postaveniu výživného a cenovo dostupného pomocníka pri varení, pečení a vyprážaní.
Jeho neutrálna chuť a vôňa či bohatý obsah kyseliny linolovej, ktorá patrí medzi polynenasýtené mastné kyseliny, sú ďalšími dôvodmi, prečo sa v súčasnosti slnečnicový olej tak hojne využíva aj v kozmetike. Kyselina linolová je totiž významný stavebný element pri tvorbe kožných buniek s názvom ceramidy, bez ktorých by pokožka nebola schopná hydratácie a ostávala by suchá a zasvrbená.
Kozmetický priemysel oceňuje okrem nenasýtených tukov aj vysoký obsah vitamínov E a K, ktoré posilňujú obranyschopnosť kože, ako účinné antioxidanty zbavujú telo voľných radikálov a vitamín E navyše posilňuje hydratáciu pokožky.
